Hľadaj v ESHOPe

Diabetes mellitus alebo cukrovka - viete, čo sa skrýva za týmto názvom?

Diabetes mellitus alebo cukrovka - viete, čo sa skrýva za týmto názvom?
Medzi najčastejšie sa vyskytujúce poruchy metabolizmu patrí porucha látkovej premeny glukózy – cukrovka - diabetes mellitus. Na Slovensku ňou trpí okolo 350 tisíc ľudí. Spracovanie cukrov v organizme je priamo závislé na produkcii hormónu inzulínu, ktorý produkuje pankreas – podžalúdková žľaza.
Pankreas je žľaza uložená za žalúdkom, produkuje hormonálne aktívne exogénne / trypsín, amyláza, lipáza/ a endogénne látky. Nachádzajú sa v ňom tzv. Langerhansove ostrovčeky, v jeho β-bunkách sa tvorí inzulín , v α-bunkách hormón glukagon. Tieto dva hormóny majú opačný účinok. Kým inzulín znižuje hladinu glykémie , glukagon je hyperglykemizujúci.

Normálna hodnota cukru v krvi – glykémie – je do 5,5milimólov na liter / mmol/l / a po jedle menej ako 7,8mmol/l. Ukazovateľom dlhodobej hladiny cukru v krvi je glykovaný hemoglobín, ktorého hodnota by mala byť menej ako 6,5mmol/l.

O cukrovke hovoríme vtedy, ak je hodnota glykémie nalačno viac ako 7,00mmol/l a 2hodiny po jedle alebo pri náhodnom meraní viac ako 11,00mmol/l.

Príčiny vzniku diabetu môžeme rozdeliť do niekoľkých skupín:
a) nedostatočná tvorba inzulínu v β-bunkách pankreasu – výskyt protilátok proti Langerhansovým ostrovčekom, imunologicky nepriaznivá reakcia ostrovčekov na niektoré vírusové infekcie,
b) neúplná tvorba inzulínu – porucha v syntéze proinzulínu na inzulín, zníženie tvorby inzulínu alebo tvorba defektného inzulínu,
c) porucha uvoľňovania inzulínu z β-buniek a jeho prestupu do krvného riečiska,
d) porucha transportu inzulínu krvným riečiskom k cieľovému orgánu a bunkám,
e) znížená citlivosť alebo necitlivosť receptorov v tkanivách na vlastný inzulín, ktorý sa tvorí v dostatočnom množstve – tzv. receptorová porucha.
V etiopatogenéze cukrovky majú dôležitú úlohu aj genetické faktory. Existuje tzv. genetická predispozícia na vznik diabetu, ktorá však sama o sebe neznamená, že sa z nej rozvinie cukrovka. Choroba vznikne vtedy, keď spolu s genetickou predispozíciou pôsobia aj nepriaznivé vonkajšie faktory, napríklad nadváha, stres, nadmerný príjem tukov, sacharidov a iné.

Rozoznávame rôzne typy cukrovky:
1. Diabetes mellitus I.typu. Charakterizuje ho úplný alebo takmer úplný nedostatok endogénneho inzulínu a životne dôležitá závislosť od liečebného prívodu exogénneho inzulínu. Preto sa označuje ako diabetes mellitus závislý od inzulínu. Vzniká v ktoromkoľvek veku, najčastejšie v detstve a v období dospievania – tzv. juvenilný diabetes.

2.Diabetes mellitus II. typu. Charakterizuje ho len relatívny nedostatok inzulínu , vyznačuje sa rodinným výskytom. Najčastejšie postihuje dospelé osoby. Jeho častým vyvolávajúcim činiteľom je obezita. Označuje sa ako diabetes mellitus nezávislý od inzulínu.

3. Diabetes mellitus ako súčasť iných ochorení. Tento typ cukrovky vzniká druhotne pri niektorých iných ochoreniach, napríklad pri ochoreniach pankreasu alebo kôry nadobličiek, prípadne ho môžu vyvolať niektoré lieky.

4. Diabetes mellitus v gravidite - tzv. gestačný diabetes. Takto sa označuje cukrovka, ktorá sa objaví počas tehotenstva. Tehotná žena musí byť v starostlivosti odborníka – diabetológa, pretože ochorenie predstavuje niektoré riziká pre matku i plod.

5. Narušená glukózová tolerancia. Tvorí prechod medzi normálnou toleranciou glukózy pri jej zvýšenom príjme a cukrovkou. V ďalšom priebehu môže táto porucha prejsť do skutočného diabetu alebo sa môže obnoviť normálna tolerancia glukózy.

Klinický obraz cukrovky súvisí so stupňom metabolickej poruchy a do veľkej miery aj s typom ochorenia. Typické prejavy rozvinutého diabetu sú:
•  výrazný pocit smädu , nadmerný príjem tekutín,
•  zvýšené množstvo moču, časté nočné močenie,
•  chudnutie,
•  zvýšená náchylnosť na infekcie,
•  nadmerný pocit hladu a príjem potravy,
•  svrbenie kože,
•  poruchy videnia,
•  bolesti hlavy, brucha.

Niekedy sa cukrovka prejaví až klinickým obrazom diabetických komplikácií, ako sú napríklad hnisavé kožné infekcie, svrbenie kože a slizníc, svalové bolesti končatín, zhoršenie zraku a podobne. Diabetes mellitus často prebieha aj bez príznakov a zistí sa až pri vyšetrení pre iné príčiny. Veľmi časté a nebezpečné sú komplikácie cukrovky.

Komplikácie cukrovky možno rozdeliť na akútne a neskoré, i keď obidva typy spolu veľmi úzko súvisia.
Akútne komplikácie sú:
a) diabetická – hyperglykemická kóma. Je vyvrcholením metabolického rozvratu pri zvyšujúcom sa nedostatku inzulínu. Ide o veľmi nebezpečný stav. Príčinami kómy sú stavy, ktoré vyvolávajú náhle zhoršenie cukrovky, akútne infekcie, infarkt myokardu, náhla cievna mozgová príhoda, nedostatočná aplikácia inzulínu.
Príznaky, ktoré môžu vyústiť do kómy sú intenzívny smäd, nadmerné močenie, nauzea, zvracanie, telesná slabosť a postupná zmena vedomia – dezorientácia, ospalosťkóma. Prognóza diabetickej kómy je vždy neurčitá.

b) hypoglykémia a hypoglykemická kóma . Hypoglykémia – zníženie koncentrácie krvného cukru pod dolnú hranicu normy, ktoré môže vyústiť až do bezvedomia – kómy, je oveľa častejšie. Vzniká najmä u diabetikov liečených inzulínom, ak sa pacient predávkuje alebo po aplikácii inzulínu nenasleduje včasný dostatočný príjem potravy.
Rozvoj klinických príznakov je rýchly a trvá niekoľko minút. Pacient má pocit hladu, slabosť, potenie, triašku, neskôr sa pripojí zmätenosť, ospalosť, závraty, podráždenosť a nakoniec bezvedomie. Prognóza je dobrá, ak sa pacientovi čo najskôr podajú sacharidy.

Neskoré komplikácie sú:
a) špecifické – diabetická retinopatia /postihnutie sietnice/, diabetická glomeruloskleróza /postihnutie obličiek/ , diabetická mikroangiopatia /poškodenie malých ciev/ .
b) nešpecifické – môžu sprevádzať aj iné ochorenia, ale pri diabete sú veľmi časté / postihnutie ciev, časté infekcie, neuropatie, kožné ochorenia a iné/.

Diagnostika cukrovky.

Diagnóza diabetes mellitus sa potvrdí laboratórne. Ide o stanovenie glykémie, glykozúrie a ketonúrie / cukru a acetónu v moči/.
Na dokázanie cukrovky stačí potvrdenie hodnoty glykémie nalačno nad 7mmol/l v kapilárnej krvi a vyšetrenie tzv. postprandiálnej glykémie – stanovenie hodnoty krvného cukru po jedle alebo kedykoľvek počas dňa. Cukrovku potvrdzuje hodnota postprandiálnej glykémie vyššia ako 11,00mmol/l.

Liečba cukrovky predstavuje komplex opatrení . Kritériami optimálnej metabolickej úpravy diabetunormálna telesná hmotnosť, normálna glykémia, normálne plazmatické lipidy a normálny krvný tlak.
Podstatou liečby sú 3 princípy: diéta, telesný pohyb a medikamentózna terapia inzulínom alebo perorálnymi antidiabetikami.
Liečba má dva hlavné ciele:
•  zabrániť metabolickým komplikáciám / ketoacidóza , hypoglykémia /, 
• zabrániť, respektíve spomaliť vaskulárne komplikácie / mikro a makroangiopatie /.
Na dosiahnutie obidvoch cieľov nestačí len normalizovať glykémiu. Dôležitá je aj liečba rizikových faktorov arteriosklerózy spojených s diabetom, ako sú obezita, vysoké hodnoty lipidov v krvi a hypertenzia.
Základný význam má aj redukcia telesnej hmotnosti, ktorá pozitívne ovplyvní nielen diabetes, ale aj hypertenziu a vysoké hodnoty lipidov.
Diéta. Liečba cukrovky bez diéty nemá význam. Správne zostavená diabetická diéta umožňuje ľahšiu kontrolu glykémie, udržiava telesnú hmotnosť, pomáha upraviť hodnoty lipidov. Zloženie a množstvo potravy je potrebné prispôsobiť individuálnym potrebám pacienta a jeho spôsobu života.

Pacient - diabetik patrí do starostlivosti odborného lekára – diabetológa. Veľmi dôležitým predpokladom úspešnej liečby je zodpovedný prístup samotného pacienta a jeho rodiny či blízkych. Diabetik by mal mať dostatok informácií o svojom ochorení , o príznakoch zhoršenia zdravotného stavu, liekoch a diéte, nutnosti pohybu, ale aj o možných následkoch ochorenia v prípade porušovania liečebného režimu.
Cukrovka patrí medzi ochorenia, ktoré napriek mnohým obmedzeniam umožňuje žiť plnohodnotný život.

 
 

OMEGA LEKÁREŇ - najnovšie články