Hľadaj v ESHOPe

Alzheimerova choroba

Alzheimerova choroba
Alzheimerova choroba je progresívne degeneratívne ochorenie mozgu, ktoré sa prejavuje postupnou stratou pamäti a rozumových schopností v takej miere, že to ovplyvňuje každodenný život jedinca i jeho rodiny. Alzheimerova choroba je najčastejšou príčinou demencie.

Pri jej vzniku hrá úlohu dedičnosť , životospráva a faktory životného prostredia.
V mozgu sa vytvárajú nánosy chorobne zmenenej bielkoviny, následkom čoho dochádza k zániku mozgových buniek a k stenčovaniu mozgovej kôry.
Zánik nervových buniek spôsobuje chorobne zmenená bielkovina β-amyloid, ktorá sa ukladá v mozgu v tzv. senilných plakoch. V bunkách sa zase narušia ich stavebné súčasti, ktoré potom vytvárajú zhluky chorobne metabolizovanej bielkoviny – „tau proteínu“, čím sa zastavia životné procesy nervovej bunky (neurónu) .
Ako dôsledok týchto zmien chýba v mozgu látka, ktorá sprostredkuje procesy pamäti a učenia sa – acetylcholín. Acetylcholín zodpovedá za prenos signálu medzi neurónmi , ktoré hrajú úlohu v procesoch učenia sa a uchovávania informácií. Nebezpečné je, že táto choroba nebolí, postupne sa šíri mozgom niekoľko rokov, pričom jednotlivé neuróny v mozgu postupne vypovedajú funkciu. Keď už schopnosť funkčných neurónov nestačí, postihnutý začne pociťovať intenzívne problémy s pamäťou. Mozog sa doslova „scvrkáva“ a tieto zmeny môžu signalizovať Alzheimerovu chorobu.

Nemecký lekár Alois Alzheimer v roku 1907 popísal prípad svojej 51-ročnej pacientky, prijatej na psychiatrickú kliniku. Dr. Alzheimer konštatoval celý súbor príznakov, ktoré významne limitovali jej schopnosť logického myslenia i pamäti, poruchy reči, časovo-priestorovú dezorientáciu, nepredvídateľné správanie, depresiu, sluchové halucinácie. Išlo o prvý prípad pacienta, u ktorého bola určená táto choroba.

Klinické príznaky ochorenia sú veľmi variabilné. Najviac postihuje starších ľudí /nad 65rokov/, ale môže sa začať aj po 40.roku životavčasný typ Alzheimerovej choroby. Choroba začína zväčša nenápadne, má chronický, progresívny charakter.

Prvé príznaky Alzheimerovej choroby pripisujú postihnutí a ich príbuzní starnutiu. Starší človek sa začína povahovo meniť, prestáva sa zaujímať o svoje obľúbené činnosti, prácu, rodinu. Začína často opakovať slová alebo celé vety. Objavuje sa podozrievanie blízkych zo skrývania alebo odcudzenia vecí, ktoré nevedia nikde nájsť. Ochorenie môže spustiť aj úraz, chirurgický zákrok alebo pobyt v nemocnici. Príbuzní často pripisujú príčinu ochorenia práve týmto okolnostiam. V skutočnosti stresujúca udalosť len zvýraznila alebo urýchlila manifestáciu ochorenia, ktoré už prepuklo.

Porucha pamäti je základným a zväčša prvým príznakom ochorenia, úsudok a reč bývajú postihnuté neskôr. Pamäťové poruchy sa vo všeobecnosti prejavujú ľahkou stratou schopnosti spomenúť si na nedávne udalosti a skutočnosti. Tie sa postupne zvýrazňujú a postupne sa k nim pridružia zmeny osobnosti a pokles kognitívnych funkcií. Zhorší sa abstraktné myslenie , schopnosť racionálne uvažovať. Postihnutý zlyháva v posudzovaní a riešení jednoduchých úloh. Špecifickým prvkom je zmena osobnosti prejavujúca sa apatiou, stratou záujmu o okolie, o iných ľudí, izoláciou.
Veľmi často sa nadmerne zvýraznia jeho povahové črty z minulosti, ako agresivita, nutkavé konanie, podozrievanie. Medzi prvé príznaky ochorenia patrí problém so správnym pomenovaním predmetov, zjednodušenie verbálneho prejavu a používanie stereotypných viet. Postihnutý nezvláda činnosti, ktoré mu predtým nerobili žiadne problémy.

Poruchy pamäti veľmi často sprevádza depresia z uvedomenia si neschopnosti zvládať bežné aktivity i odkázanosti na iných. Okrem depresie sa u postihnutého môžu objaviť ďalšie príznaky, ako nepokoj, strach z okradnutia, podozrievavosť , násilné správanie, plačlivosť bez zrejmého dôvodu, poruchy spánku.

V stredne závažnom štádiu ochorenia postihnutý prestáva chápať nové informácie, nezriedka sa stratí, a to aj v dôverne známom prostredí. Je ohrozený úrazmi, pádmi, dožaduje sa pomoci pri bežných činnostiach – jedení, umývaní, obliekaní, hoci sa sám pohybuje a väčšinou i stravuje. Neskôr pristúpia skratové reakcie v správaní a časom úplná dezorientácia v čase i priestore.

V pokročilom štádiu Alzheimerovej choroby prestáva postihnutý chodiť, vykonávať bežné činnosti, často sa stáva inkontinentným. Krátkodobá i dlhodobá pamäť sa úplne stratia. Môže sa pridružiť mutizmus – strata komunikácie, najmä verbálnej. Zhoršuje sa prehĺtanie, preto je často potrebné prejsť na kŕmenie sondou. Zvyšuje sa riziko komplikácií, ako je dehydratácia, podvýživa, ale aj vznik preležanín a zápalu pľúc .

Najzávažnejšie poruchy správania u pacientov s Alzheimerovou chorobou.
1. Dezorientácia. Je neschopnosť chorého orientovať sa v priestore a čase. Postihnutý napríklad nevie pomenovať miesto, kde sa nachádza, nevie, kedy sa narodil, aký je dátum. Nevie sa zorientovať vo svojom dome či byte, nevie nájsť cestu do kuchyne, kúpeľne a podobne.

2. Depresia. Častým príznakom starnutia a demencie je pokles nálady. Na jej liečbu existujú účinné antidepresíva. Depresia sa najčastejšie prejavuje únavou, poruchami spánku, nechutenstvom a chudnutím, zmenami správania, nepokojom až agresivitou.

3. Agresivita a nepokoj. Pacient s Alzheimerovou chorobou býva niekedy až agresívny. Agresivita môže byť príznakom poškodenia mozgu, iných ochorení, ale aj toho, že nerozumie dianiu okolo seba. Pod nepokoj patria stavy úzkosti, napätia, podráždenosti, zmätenosti, opakujúcej sa neefektívnej motorickej činnosti, poruchy spánku.

4. Bezcieľne blúdenie a nespavosť. Sú veľmi častými príznakmi demencie. Postihnutý cíti nutkanie pohybovať sa, čomu treba prispôsobiť i prostredie, v ktorom žije. Treba odstrániť všetky prekážky, koberčeky a podobne. Ak postihnutý blúdi po byte aj v noci, treba zvýšiť jeho dennú fyzickú aktivitu, nedovoliť mu spať počas dňa. Nočné blúdenie a nespavosť sú závažné poruchy správania, ktoré nadmerne vyčerpávajú okolie postihnutého.

5. Delíriá a halucinácie. Delírium je porucha vnímania reality. Halucinácie sú vnemy, ktoré nemajú skutočný vonkajší podnet. Dementní ľudia trpia najčastejšie zrakovými halucináciami.

Je možné predísť vzniku Alzheimerovej choroby?
Áno, aj keď ide len o oddialenie nástupu ochorenia o niekoľko rokov. Mnoho odborníkov zastáva názor, že prevenciou Alzheimerovej choroby je správna životospráva. Odporúča sa racionálna výživa s dostatkom vitamínov a stopových prvkov. Posledné výskumy ukazujú na ochranný vplyv vitamínu E, ktorý chráni mozog pred účinkami voľných radikálov. Podobne pôsobia aj iné látky, napríklad extrakty z rastliny ginkgo dvojlaločné. Skúmajú sa lieky s protizápalovým účinkom a estrogény.
Dôležité je predovšetkým udržiavať sa v psychickej kondícii aj vo vyššom veku – čítanie, lúštenie krížoviek, aktivity vrámci záujmových klubov, klubov dôchodcov a podobne.

Možnosti vyliečenia Alzheimerovej choroby dnes ešte nie sú známe. Existujú však lieky, ktoré môžu zmierniť jej príznaky a tak zlepšiť kvalitu života postihnutých aj ich blízkych. Čím skôr sa choroba rozpozná, tým väčšia je šanca na zmiernenie jej priebehu.

Starší ľudia potrebujú starostlivosť, pochopenie, vľúdne a príjemné prostredie. Ak navyše trpia ochorením, ktoré im postupne uberá na sebaistote, treba mať toho pochopenia veľmi veľa. Jeseň života čaká každého z nás.



 
 

OMEGA LEKÁREŇ - najnovšie články